Dostali ste výpoveď / okamžité skončenie pracovného pomeru a máte pocit, že druhá strana nepostupovala správne? Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou musí spĺňať zákonné podmienky – formálne aj obsahové. Ak niektorá z podmienok chýba, skončenie pracovného pomeru môže byť neplatné. Zákonník práce upravuje postup aj následky neplatného skončenia v ustanoveniach § 77 až § 80.
I. Uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce: „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru nenastáva automaticky, no je nevyhnutné uplatniť neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru súdnou cestou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Za „deň, keď sa mal pracovný pomer skončiť“ je potrebné považovať na účely správneho výpočtu tejto lehoty, posledný deň výpovednej doby, nie dátum doručenia výpovede.
Ak takáto žaloba nebola podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, končí sa pracovný pomer na základe právneho úkonu, ktorý nebol napadnutý, a to aj v prípade, ak by bolo skončenie pracovného pomeru neplatné.
Aktívne legitimovanými subjektmi na podanie takejto žaloby je zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, avšak v praxi je častejším, práve domáhanie sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnancami.
II. Následky neplatného skončenia pracovného pomeru
Následky neplatnosti skončenia pracovného pomeru upravujú ustanovenia § 78 a 79 Zákonníka práce, a to podľa toho, či neplatne skončil pracovný pomer zamestnanec alebo zamestnávateľ.
a) V prípade ak zamestnanec skončil pracovný pomer neplatne, môže mu zamestnávateľ oznámiť, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu. Ak by zamestnanec nevykonával prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, zamestnávateľ od neho môže požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
b) V prípade ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnanec sa môže v danom prípade domáhať náhrady mzdy, avšak v danom prípade taktiež zohráva dôležitú úlohu samotné oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, keďže náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Celkový čas, za ktorý môže súd priznať náhradu mzdy je najviac 36 mesiacov, avšak súd môže na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať, uvedené však je výlučne na posúdení súdu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.
Potrebujete posúdiť platnosť skončenia pracovného pomeru?
Tento článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo. Posúdenie platnosti konkrétneho právneho úkonu závisí od jeho presného znenia a skutkových okolností konkrétneho prípadu, vrátane dodržania zákonných lehôt na uplatnenie nárokov.